Stalo sa to 5 rokov dozadu: stretnutie s kamarátmi vo vinárni CinCin...Sobotňajší večer sa začal veľmi príjemne. On bol dosť napätý, ale nevenovala som tomu veľkú pozornosť. Myslela som si, to je v druhom týždni dosť normálne. Sedeli sme vedľa seba, dali sme si vínko, zabávali sme sa. Rozprávali sme sa anglickou eleganciou o počasí...Inú tému sme ani nenašli. Keď sme už boli mierne pod vplyvom vínka, zrazu mi povedal niečo smiešne. Táto veta bola najkrajšia veta môjho života:
- Hej, Katy, čo keby sme to skončili?
- Pravdaže!
Odpovedala som neuveriteľne spokojne.
Komentáre